Pod oknami obyvateľov Slovenska sa strhol obrovský krik detí hrajúcich sa na neveľkom pieskovisku.Sú to poväčšine deti zbohatlíkov,ponovembrových disidentov,neúnavných bojovníkov za demokraciu.Ale o čo tu vlastne ide?Čo alebo kto tento krik a plač rozmaznaných frackov zapríčinil?Tak si to teda pekne,krásne rozoberme od začiatku.
Už vlastne nikto ani nevie prečo ,tieto detičky sa rozhodli,že si „demokraticky“zvolia hračku roka a dajú jej familiárne meno „čentko“.Ale tu vyvstal problém s ktorým detičky nepočítali.Jedným sa páčila,iným nie.A tak po vzore svojich ocinkov začali hlasovať.Ako to však obyčajne chodí jeden ťahal „čihi“druhý „hota“a problém je na svete.Nič však nie je pre týchto šintrov nemožné a preto dali hlavičky dohromady a vymýšľali a vymýšľali.Budeme sa fotiť.Nepomohlo.Budeme hlasovacie lístky označovať.Nepomohlo.Budeme chodiť po dvaja,budeme to,budeme ono.A keď sa už zdalo,že sa skutočne nedohodnú,slovo si zobrala „vodkyňa“.Síce nastrčená,ale hlavne naivne si mysliaca,že vodkyňou je a tvrdými slovami,že ak sa na „čentkovi“ nedohodnú ona im už vodkyňu robiť nebude,úspešne divadielko ukončila.A stalo sa čo sa stať muselo.Keď dostatočne znásilnili demokraciu,nakoniec si „čentka“ za hračku roka zvolili.Lenže nastal druhý problém.Celé divadielko okolo voľby hračky roka,sa nepozdával jednému ujovi a ten sa nakoniec rozhodol,že im tú hračku zoberie.A tak nastal krik a ak dovtedy,jeden či druhý pochybovali či konali správne,že si zvolili zrovna“čentka“teraz sa ich hnev zjednotil a obrátil tým „správnym“ smerom.Dokonca aj najfanatickejší,kresťansky vychovaný členovia tejto detskej komunity,zabudli na to čo ich učili,a tak ako sa farizejsky zachovali počas voľby,tak sa aj teraz pridali na stranu tých,ktorým nie je nič sväté.Vodkyňa,ktorá toto celé zavinila,už dávno nie je vodkyňou a Ywet ako ju všetky deti familiárne volali,už dokonca dobrovoľne/nasilu/detskú komunitu dávno opustila.Našiel sa však nový hrdina,ktorý by sa veľmi rád,ba dokonca až chorobne veľmi rád stal vodca stáda.A tak oprášil svoj kostým „supermana“ v ktorom tak ohúril svojich detských rovesníkov,keď na maškarnom plese s ponožkami vypchaným rozkrokom,sa ešte ako tak cítil dôležitý,a zavelil do útoku.Toho zlého uja,ktorý nám nášho „čentka“zobral, zavrieme a hotovo.Žiaľ,toto chlápätko si neuvedomilo,že mozoček dieťaťa zvyčajne po experimentoch s mariškou zostáva trvale poškodený,tak aj v jeho prípade síce silné,ale idiotské slová spoločnosť zobrala na vedomie,/ba niektorí surfujúci po sociálnych sieťach aj súhlasili/ale našťastie väčšina si iba veľavýznamne zaťukala na čelo a nad „harašením“ malého Huga iba neveriacky krútia hlavou so slovami „radšej loptu ako drogy“.
Chcem veriť,že tento nezmyselný krik našich ratolestí čoskoro utíchne a ja sa opäť spokojne vyspím,keď mi pod oknami prestane vykríkať Hugo,figliarik Hrušo,ba ani Mikino či Ywet.Na záver mi nedá nezaspomínať si na dieťa,ktoré,nie je to tak dávno,čo sa ako veľká voda do kolektívu týchto rozmaznancov nasáčkovala a svojimi rečičkami oblbovala kto sa len dal,mysliac si že napriek životnej pravde jemu sa proti vetru cikať isto iste podarí.A nepodarilo sa a tak nenápadne milý Igorko zaradil spiatočku už sa nepokúša o experimenty,ale zobral si k srdcu inú múdrosť,tú o tom kabáte a vetre.Však viete.